...ono koncept oboch CDs je prieh¾adný - jedna nosná, dlhá kompozícia a za ňou už len jednoduhšie polokomerčné cca 4 minútové "písničky" s "hitovými" ambíciami. Na prvom disku tie kratšie skladbičky však majú podstatne vyššiu kvalitu (Angeliqua, Here I Am, Here I Am, Inside The Power) a invenciu, ako na disku druhom (This Life, Love Never Ends, So Far Away, Don't Give Up Love), ktoré sú už len útokom na prvú signálnu sústavu, šramotia kapele dovtedy vybudovaný štatút prog rockovej kapely a devalvujú celkový dojem, zbytočná časová megalománia. Ale Mark Trueack má interesantnú farbu hlasu /evokuje občas Gabriela, Collinsa, Petera Nichollsa z I.Q., ale aj Colina Haya z austrálskych Men At Work/.
Inak sú to patrioti - jasne inšpirovaní mimo Genesis,I.Q., TFK aj s vplyvmi práve austrálskych Men At Work a Dead Can Dance... |