ECHOLYN - As the World (1995)
Album „As the World“ vyšiel presne pred 30 rokmi ...
Patrí do môjho TOP 10 v rockovej hudbe všetkých čias. Patrí i do TOP 5 všetkých čias. A vyhral by aj v kategórii „Desert Island Album“ za posledných 30 rokov, ak by malo ísť o jediný exemplár ...
"All Ways The Same" má krátky sláčikový inštrumentálny úvod , doplnený vokálmi trojice Weston, Kull, Buzby a plynne prechádza v titulnú „As the World“, kompozíciu štandardne pripomínajúcu všetky atribúty, ktoré používali Gentle Giant, vokály, vokálne harmónie, kontrapunkcie v inštrumentálnej zložke a celé to prebieha v rýchlom tempe.
Skoro sedem minútová nakladačka „Uncle“ je už progresívny rock s výraznými pasážami jazz rocku a spevom Ray Westona resp. s vokálnymi líniami celej trojice. Zaujímavé pasáže gitary Bretta Kulla a piána Chrisa Buzbyho sa tu striedajú v nosných fragmentoch skladby.
"How Long I Have Waited" je dynamicky a melodicky krásne plynúci track, s nosným vokálom Westona, inštrumentálnymi drobnôstkami všetkých členov kapely a tradične viacnásobnými vokálmi v „refrénoch“.
„Best Regards“ je zase odľahčenejšia skladbička , evidentne spoločný produkt dvojice Kull / Buzby, kde dominujú pasáže klavíru, Fender piána gitarových fragmentov a vokálnych aranží celej trojice.
"The Cheese Stands Alone" je jedna z najväčších bômb Echolyn v celej ich tvorbe - veľmi dynamický mix prog rocku, hard rocku a jazz rocku v jednom celku, všetky hudobné nástroje i vokály sú tu v permanencii, včetne aranžérskych kulís orchestrálneho krovia (dvanásť hudobníkov na sláčikové / smyčcové nástroje plus Sam Levine na flautu a picolu - všetkých tu vedie celým albumom perfektne a vysoko profesionálne Chris Buzby).
Formálne presne 20 - minútový epos „Letters“ má v skutočnosti päť nezávislých štruktúrovaných a rozličných častí: krátku inštrumentálku „Prose“, vokálnu nádheru „A Short Essay“, jazz rockovú „My Dear Wormwood“ s perfektnými vokálnymi exhibíciami tria Weston / Kull / Buzby, „Entry 11.19.93“ s éterickejším a vzdušnejším prevedením, orchestrálnym pozadím a lahodnými vokálmi a na záver je tu nádherná „One for the Show“ - veľmi silný melodický nápad a už bez prekvapenia skvelé aranžovanie kolektívnych vokálov pri dominancii vedúceho spevu Ray Westona.
„The Wiblet“ je kratučké jazzové extempore na klavír, s basgitarou a gitarou, „Audio Verité“ má tiež bližšie ku jazz rock /fusion, ako ku klasickému prog rocku, navyše zložitejšie aranžmá vokálov je tu adekvátne viac jazzovým štruktúram, ako rocku (popu).
„Settled Land“ je zase o rozlete a éteričnosti hudby Echolyn - nádhera s krásnym motívom uprostred a prechodom do hektickej zrýchlenej polohy, na záver kompozície isté skľudnenie, zase niečo zo zlatého fondu kapely.
„A Habit Worth Forming“ je ďalšia nádhera a ukážka nekonečnej variability vokálnych harmónii, melodického nápadu a celé je to obalené skvelými inštrumentálymi kudrlinkami, ako čokoládový bonbón, obsahujúci vnútri nie jednu, ale aspoň tri druhy veľmi chutnej výplne ...
„Never the Same“ je skôr diamantový, ako zlatý klinec na záver - osem minútová krásna skladba s pevným orchestrálnym podkresom, s výrazným textovým posolstvom (nevyhnutnosť našej smrti a dôstojnosť jej prijatia). Dokonalá inštrumentalita, orchester a hlavne spev i s úžasnými vokálnymi harmóniami. Toto je kompozícia, ktorú si majorita Echolyn-fans želá mať ako doprovod pri svojej poslednej pozemskej ceste, ako svoj „swan song“ ...
„As the World“ je takmer 70 minútová cesta tým najlepším, esenciálnym, inovatívnym, originálnym progresívnym rockom, s decentnými ingredienciami inteligentného popu, jazz rocku, klasickej hudby, avantgardy a iných hudobných subžánrov, pričom je to dielo nesmierne súdržné, komplexné a tiež radostne hravé.
Aj po vyše 20-tich rokoch od prvého posluchu mi osobne prináša stále rovnaké nekonečné potešenie, pocit istého optimizmu, naplnenia a určitú zmysluplnosť našej existencie v tomto komplikovanom svete, kde hudba je jeden z tých faktorov, prečo tu a práve teraz máme byť ...
10 /10 ***
|
Registrace nového uživatele 
