ECHOLYN - Time Silent Radio II & VII (2025)
Takmer desať rokov bolo potrebné čakať na dosiaľ najnovšiu kolekciu kratších i epicky dlhých songov v podaní tejto fenomenálnej svetovej kapely. Obaja pôvodní členovia rytmickej sekcie sa stratili zo zostavy (P. Ramsey, T. Hyatt) a dohľadu Echolyn, takže bicie nástroje obsluhuje - samozrejme z minulosti tiež už (dočasný) člen skupiny, Jordan Perlson a basgitary sa uchopil, opäť celkom prirodzene zase Ray Weston. Názov (dvoj)albumu je slovná hračka – spojenie troch slov zo skladieb „Time Has No Place“, „Silent Years“ a „Radio Waves“. Trojica Buzby, Weston, Kull sa stretávala v nie celkom pravidelných intervaloch od roku 2017 do 2024 a postupne formovala sedem štandardných trackov a dve suity, pričom v posledných asi troch rokoch prizvali aj Jordana Perlsona, ktorý navyše tiež naspieval kolektívne vokálne harmónie. Mix a mastering všetkých kompozícií vykonal svetoznámy Glenn Rosenstein (inak aj producent albumu „As the World“).
„Time Silent Radio VII“ na ploche vyše 45 minút prináša sedem pesničkových útvarov, v dĺžke od necelých päť, až po vyše osem minút, ktoré sú „klasickou“ vysoko kvalitnou tvorbou stárnucich a nepochybne veľmi skúsených hudobníkov. Sú to pre nich charakteristické songy, kde cítiť aj istú reminiscenciu na historickú hudobnú tvorbu a invenciu tak Beatles, ako aj Electric Light Orchestra (fragmenty spústy ďalších kapiel radšej nespomínam).
Celý materiál veľmi intenzívne nadväzuje na tvorbu albumu „I Heard You Listening“, ale aj na neoficiálny kompilát „Singles“. Krásne, veľmi melodické, symfonické, vysoko sofistikované pesničky s abolútne dokonalou inštrumentalitou veteránov svojich konkrétnych hudobných nástrojov a s ešte lepšími vokálnymi sólovými partami (Weston, Kull) a s úžasnými vokálnymi harmóniami všetkých štyroch aktuálnych členov kapely, ktorí túto kolekciu vytvorili. Tentokrát nebudem rozoberať jednotlivé tracky, lebo ich komplexnosť a previazanosť by ma nútila používať dookola takmer identické slová a frázy.
„Time Silent Radio II“ má celkove tiež vyše 45 minút a obsahuje najprv vyše 16 minútovú suitu „Time Has No Place“ a potom Opus Magnum, takmer 29 minút dlhý epos „Water In Our Hands“. Filozofickou a textovou ideou oboch dlhých kompozícií je plynutie času, fyzické a mentálne stárnutie ľudskej bytosti (aj samotných hudobníkov, mimo Jordana sú všetci na hranici šesťdesiatky). Silnou inšpiráciou majoritne textov od Ray Westona (Brett Kull mu však skvele sekunduje) je aj jeho profesná civilná práca v domove dôchodcov.
„Time Has No Place“ má v základnej línii podkladový klávesový motív Chrisa Buzbyho, ktorý je rozvíjaný viacerými nápadmi a riffmi Bretta Kulla a hlavne klasicky dokonale sa doplňujúcim spevom tandemu Weston / Kull a všetko je to zladené aj častými vokálnymi harmóniami celej štvorice. Aj v tejto epickej skladbe cítiť úctu a inšpiráciu vo vzťahu ku Beatles, Electric Light Orchestra a niektorým ďalším kapelám na pomedzí rockovej a popovej hudby. Všetko je ale spolu prepojené a súdržne držiace na pomerne dlhej hudobnej ploche, čo jej dáva štatút progresívne rockovej suity.
Epos „„Water In Our Hands“ je kompozícia už teraz, pár mesiacov po vydaní albumu, jedna z absolútnych TOP záležitostí v diskografii a celej histórii kapely Echolyn. Je odlišná od podobne dlhej „A Suite for the Everyman“ (kompaktnejšie, previazanejšie a súdržnejšie hudobné nápady), „Letters“ z albumu „As the World“ (predsa len v istej forme opakujúce sa gradované fragmenty) a symfonického mega-eposu „Mei“ (podstatne väčšia ľahkosť, akási vzdušnosť a variabilita spievaných pasáží a kolektívnych vokálnych harmónií). Na tejto kompozícii pracovali Echolyn parciálne pomerne dlhú dobu a vypilovali ju nakoniec do nádhery a hudobnej dokonalosti. Vytvoriť niečo takéto v začínajúcom seniorskom veku sa vo svete (nielen) rockovej hudby (samozrejme tej sofistikovanej) podarí veľmi, veľmi málo komu. Trio Kull, Weston, Buzby, za výdatnej podpory vo finiši spolu s Jordanom Perlsonom (a jediným hosťujúcim muzikantom na albume, speváčkou Katie Barbato) to dokázalo úplne fantasticky. Verbálne popisovať celé 29 minútové dielo akosi nedokážem v tejto dobe trefne. Intuícia a hudobné cítenie mi však jasne dávajú najavo, že napriek tomu, že prakticky denne vychádzajú vo svete hudobné tituly rôznorodých muzikantov, projektov a kapiel, ktoré možno považovať za veľmi dobré, či výborné, takéto dielo sa v dohľadnej dobe (tohto roku) sotva môže zopakovať. Takže „Time Silent Radio“ ako celok je pre mňa album roku už teraz. A zároveň celá kapela zase raz posunula vrchol svojej tvorby na vyššiu úroveň a dokázala, že limity a hranice v hudbe neexistovali a neexistujú ...
10 / 10 ***
|
Registrace nového uživatele 
