The OAToto je jedna z tých podivných indie zanroviek pre úzky okruh divákov, ktora bude vyvolávať ve¾mi polarizujuce reakcie. Nemôžem povedať, že by som sa pri tom nudil. Po formálnej stránke je to natocene zručne, až s občasnými náznakmi umeleckosti, a celková mysteriózna atsmosfera, resp. nastolené otázky/záhady dôkazu uputat. Problém je, že v jadre je to strašne umelé a často sa to pohybuje na hranici smiesnosti. Hlavne "telocvik" bol poriadny úlet. Výhrady by sa dali adresovať aj ku správaniu postáv a rôznym príbehovym a logickým dieram či skratkám. Napriek tomu sa seriál po cely čas berie smrtelne vážne, pričom nedopečenu mytológiu postavenú na New Age ezoterike prezentuje ako nejake hlboke filozofické myšlienky. Potenciál aj ambície tvorcov boli určite väčšie ako konečný výsledok, v rámci ktorého má viac bavili flashbacky ako povrchne dianie v prítomnosti. Ak by ale vznikla druha séria, tak už len zo zvedavosti, ako to bude pokracovat, a kvôli Brit, ktorú mám celkom rad, by som si to napriek všetkému pozrel.
A keď už je reč o tvorcoch, tak Brit Marling a Zal Batmanglij v minulosti natočili film Sound of My Voice vo vzťahu ku ktorému The OA pôsobí ako jeho seriálová reimaginacia. Ústredná zápletka je síce iná, ale medzi oboma dielami sa dá nájsť množstvo podobnosti a paralel - od tajuplnej hlavnej hrdinky a jej rozprávačskych seans, cez výstrednu pohybovú choreografiu až po twisty. Film je pritom ove¾a koherentnejsi a civilnejši, takze by som ho asi odporúčal na skúšku pozrieť skôr ako seriál. |
Registrace nového uživatele 
