Olias... súhlasím, že Happy The Man je viac o fusion, ako o tradičnom art rocku, ale sú to amíci a predsa je v ich hudbe počuť mnoho európskeho (britského). Inak už dlhodobo sledujem, že medzi staršími fajnšmekrami majú ich zásadné albumy HTM (teda predovšetkým prvé dva) skutočne ve¾ký rešpekt a nakoniec je aj dobre, že sa nestali až tak známou a médiami sledovanou kapelou a teda ani nestihli prejsť obdobím "poklesu formy" a nejakou komercionalizáciou, resp. úpadkom, ako to poznáme u Genesis, Pink Floyd, Yes, alebo aj pri E.L.&P. ... |